fotoMNs
 Miroslav Nesrsta senior
MNs-úvod O stránke Curr. Vitae Kontakt Linky


webdesigner: self
 
   arrow (1K)
Jazyky
Štúdiu jazykov sa venujem, tiež ako hobby, celoživotne. Ako najpotrebnejší jazyk v súčasnosti musí byť preferovaná angličtina. Popritom sa zaujímám tiež o jazyky hneď v druhom poradí užitočnosti - nemčinu a ruštinu, ktoré s pomocu slovníku pasívne dobre ovládam. Za úplne najťažší známy jazyk považujem francúzštinu a to pre jej úplné rozídenie sa písaného a hovoreného slova (Božolé =  Beaujolais ...). 
V porovnaní s angličtinou, neuľahčuje jej štúdium ani existencia množstva výrazov prevzatých z latinčiny.

  
Angličtina ovládla Európu po víťazstve spojencov v druhej svetovej vojne. Snáď ešte dôležitejšou príčinou bolo prvenstvo Anglosasov v technike počítačov, komplexných počítačových aplikácií, technike lietadiel a leteckej prevádzky a tiež svetová úroveň ich telekomunikačnej techniky. Rovnako vedúce postavenie v oblasti populárnej hudby. K používaniu počítačového žargónu v angličtine nebola prosto rozumná alternatíva. V počítačových zdrojových programoch pracujú programátori na celom svete prevážne so skratkami v angličtine. Sú viaceré jednoslovné anglické výrazy, ktoré si v rodnom jazyku vyžadujú viacslovný opis, napr. hardware = technické prostriedky počítača. U iných výrazov sa pokus o preklad nevydaril a my sme sa už neubránili prieniku do rodného jazyka takých frekventovaných výrazov ako je dizajn, email alebo manažment.
V porovnaní s nemčinou, angličtina je jazykom nekonečného počtu výnimiek. Tomu zodpovedá nadpráca, ktorú treba vynaložiť na seriózne zvládnutie tohto jazyka. Osobitne pre ľudí s prevažujúcimi schopnosťami logického myslenia a len priemernou mechanickou pamäťou je tento jazyk určite nie najprijateľnejším. Pre naše jedno slovo, má angličtina často viaceré svoje slová, podľa kontextu vo vete (začiatok / započať: start, begin, commence, initiate). Naše texty preto nie je možné prekladať  "slovo od slova", nepostačuje učiť sa len slovíčka, je potrebné sa často učiť aj celé segmenty viet.  
Špecifikom angličtiny je jej dvojaká verzia - jedna pre konverzáciu najmä bežných ľudí a druhá "intelektuálska" verzia. Zatiaľ čo v konverzačnej verzii prevládajú krátke slová "skandinávskeho" pôvodu, v druhej verzii sa používajú ekvivalentné dlhšie výrazy pôvodu najmä z latinčiny a z francúzštiny. Množstvo výrazov tohto pôvodu významne uľahčuje používanie angličtiny pre cudzincov, napr. v oblasti práva alebo medicíny.   
V rámci zmiernenia existujúcej nemilosrdnej nadvlády angličtiny by mohol "jazykový dozor" národný i v rámci celej EÚ požadovať aspoň čítanie skratiek po našom ("ejčvíbí benk" to je strašné, my predsa môžeme čítať HVB normálne ako hávébé). Tiež by bolo minimálne slušné čítať vlastné mená tak, ako v rodnom jazyku ich vzniku (v pretlmočenom filme bádame nad výrazom Dajodžínis - on je to pritom obyčajný Diogenes).
Na webe existujú viaceré stránky pre podporu elektronickej výučby angličtiny. Vyniká tu česká web lokalita Help For English. Je to nekomerčný projekt, ktorý má za cieľ ponúknuť študentom angličtiny množstvo materiálov a rád pre štúdium. Hlavným tvorcom obsahu webu je a kontrolu nad jeho obsahom má Mgr. Marek Vít, stredoškolský učiteľ angličtiny, lektor a prekladateľ .       

  
Nemčinu obľubujem pre jej hlavný protiklad k angličtine - keď sú tam pravidlá, tak platia väčšinou bez výnimiek, dokonca aj pre výslovnosť slabík slova. Napriek tomu, že je to germánsky jazyk, je nášmu spôsobu myslenia oveľa bližšie, ako angličtina. V priebehu niekoľkých stáročí pôsobenia vplyvu nemčiny v Čechách a na Slovensku zanechalo toto pôsobenie v našich jazykoch znateľné stopy.
Nemčina bola spoločným jazykom Rakúsko-Uhorskej monarchie, "stredoeurópskej únie" minulosti. Zániku tejto vymoženosti je naozaj škoda. Na druhej strane prijatiu nemčiny ako univerzálneho dorozumievacieho prostriedku pre stredoeurópanov by asi bránila averzia, vyvolaná výčinmi nemeckého pôvodu počas druhej svetovej vojny.

  
Ruština je dnešnou generáciou málo obľúbená a podceňovaná, jej užitočnosť napr. v ekonomických vzťahoch je však nepopierateľná. Jej ovládnutie už nie je teraz povinné, ako tomu bolo pri pôvodnej školskej výučbe v minulosti. Taktiež idey "panslovanstva" nie sú po skúsenostiach s vedúcim postavením ZSSR v socialistickom spoločenstve v minulosti, populárne.
Knižné diela ruských klasikov sú stálym predmetom môjho obdivu. Záujem o štúdium špecifík "ruskej duše" vyvoláva u mňa záujem o ruštinu ako takú. Výhodou štúdia tohto jazyka je v tom, že nedochádza k ovplyvňovaniu zapamätaných výrazov s angličtinou, ako je tomu u nemčiny.
Copyright © 2006, Miroslav Nesrsta senior.