fotoMNs
 Miroslav Nesrsta senior
MNs-úvod O stránke Curr. Vitae Kontakt Linky


webdesigner: self
 
   arrow (1K)
Skriptovací jazyk JavaScript
Štandardné programovacie jazyky, také ako C++ a Java, sú určené pre vytváranie programov zložitých a veľkého rozsahu. Skriptovacie jazyky sú určené pre tvorbu programov obmedzených možností, nazývaných skripty , ktoré vykonávajú väčšinou funkcie pre webové stránky na webovom prehliadačii. Na rozdiel od komplexnejších programovacích jazykov, skriptovacie jazyky sú interpretované, inštrukcie sú vykonávané sekvenčne, sprostredkovacím programom nazývaným interpreter príkazov. Skripty môžu v porovnaní s rýchlejším kompilovaným kódom bežať pomalšie, každý riadok je interpretovaný osobitne, zvyčajne jedna kombinácia kľúčové slovo a parameter odrazu. Interpretácia síce redukuje efektívnosť vykonávania programu, skriptovacie jazyky sa však ľahko učia a poskytujú dostatočnú funkcionalitu.
Tendencie k prechodu od processingu aplikácií na serveroch ku rozhraniu lokálneho užívateľa prišli so zlepšeniami v technológii počítačov koncového užívateľa. JavaScript toto tzv. klientské API (Application Programming Interface) poskytuje. Začiatky jazyka JavaScript nájdeme u fy Netscape v čase, keď prišla na svet druhá edícia ich prehliadača, v ktorom bola prvý raz zabudovaná podpora pre tento jazyk. JavaScript je interpretovaný, objektovo orientovaný (OO) skriptovací jazyk. Hoci má menej možností ako plnohodnotné OO jazyky akým je napr. C++, JavaScript je viac ako vyhovujúco výkonný pre účely, pre ktoré je určený.
JavaScript nie je redukovanou verziou iného jazyka (je len z diaľky a nepriamo vo vzťahu k jazykom C++ a Java), ani to nie je zjednodušenie čohokoľvek. Názov JavaScript, zvolený jeho autormi z marketingových dôvodov, vedie ku asociáciám s jazykom Java, čo je však celkom nesprávne. S Javou je spoločná len tá časť mena. JavaScript má obdobnú syntax, pretože obidva jazyky v tomto ohľade vychádzajú z C++.
Avšak, Jazyk JavaScript má podstatné obmedzenia. Nie je v možné písať samostatne stojace aplikácie, a nemá napríklad vstavanú podporu pre čítanie a zapisovanie súborov. Skripty JavaScriptu môžu bežať len v prítomnosti svojo interpretera, akým sú najmä webové prehliadače Internet Explorer a Netscape Navigator.
Programátori v klasickom svete C, Pascal a taktiež Java, pracujú s deklaráciami silného typu, kde musíme špecifikovať, že premenná je reťazec, integer a pod. Javascript, obdobne ako iné skriptovacie jazyky, pracuje s voľným typom deklarácií. Zo znamená že programátor nemusí špecifikovať údajové typy premenných explicitne. Naviac, vo veľa prípadoch JavaScript vykoná konverziu automaticky, keď je to potrebné. Napríklad, keď pridáme číslo k položke pozostávajúcej z textu (string), číslo bude konvertované na text. V JavaSkripte programátor použije premennú ako je potrebné, táto voľnosť však má aj svoje úskalia a predpokladá sa, že programátor bude pamätať na to, že nemá náhle meniť reťazec na integer alebo boolean.
JavaScript je jazyk objektovo orientovaný (OO) - je v ňom možné vytvárať a manipulovať s objektmi. Do objektov je zapuzdrené okno prehliadača, obsah stránky a ďalšie prvky. Hoci sa programátor musí vzdať niektorých OO vlastností, dostupných napr. v Jave, stále ešte má objekty s ich metódami a premennými, poskytujúce potrebnú utilitu. Je možné definovať objekty avšak nie triedy objektov. Tiež sa musíme vzdať dedičnosti objektov. Triedy a dedičnosť existujú pre uľahčenie a vylepšenie funkcionality a opakovaného využívania objektov. V krátkych sktriptoch pravdepodobne nebudeme tak často využívať objekt opakovanie a preto toto nie je nevyhnutne potrebné.
Dôležitým negatívnom faktorom je to, že nemáme k dispozícii rozsiahle knižnice tried, dostupné pri štandardných jazykoch. To limituje skripty na jednoduché kalkulácie a spracovanie udalostí. Pre programovanie v JavasScripte je adekvátne riešenie jednoduchých úloh, ako sú kalkulácie vnútri formulárov, zmeny rámov vnútri prehliadača apod. JavaScript bol vytvorený, aby sa umožnilo tvorcom web stránok implementovať takúto funkcionalitu bez potreby venovať veľa času písaniu v kóde štandardného jazyka.
Pre tvorbu skriptov nie je potrebný žiaden špeciálny nástroj či prekladač. Zdrojové kódy sú všeobecne prístupné, keďže sú v súboroch uložené priamo ako zdrojový text, ktorý neprešiel procesom prekladu.
Copyright © 2006, Miroslav Nesrsta senior.